Týždeň po…

     Voľby do Európskeho parlamentu mame za sebou. Aj keď ich výsledky nedopadli tak ako som si želal a predstavoval cítim potrebu poďakovať za prejavenú dôveru, za každý odovzdaný hlas, ktorý ma utvrdil v presvedčení, že nás Slovensko potrebuje tak v EP ako aj tu doma. Som pripravený prebrať svoju časť zodpovednosti za plnenie cieľov, ktoré sme si spolu  stanovili. Je to pre dobro ľudí našej krásnej krajiny, pre budúcnosť našich detí.

       Určite som sa počas veľmi vyčerpávajúcej kampane dopustil aj chýb. Môj najväčší hendikep bola krátkosť času ako aj skutočnosť, že som v porovnaní s rozpočtom etablovaných strán na jej realizáciu mal iba zlomok finančných prostriedkov. Štandardné strany sú v postate v permanentnej volebnej kampani. My sme na to mali iba 2 – 3 týždne. Mne a môjmu malému tímu ľudí so srdcom sa, napriek veľkému nasadeniu, nepodarilo prekonať tieto dva obrovské limity. Silu nám dávali stretnutia s ľuďmi z celej krajiny. Preto som si istý, ľudia nás potrebujú. Hlavne potrebujú pozitívnu alternatívu a účinné – SYSTÉMOVÉ riešenie problémov, ktorými žijú. Sami vedia ako im je ťažko a čo je v systéme CHORÉ  a preto ho treba súrne “vyliečiť” eliminovať a nahradiť tými správnymi riešeniami pre dobro ľudí a progres krajiny. Viacero riešení som navrhol a voľby potvrdili ich správnosť: BLOG PUŠKÁR JE ISTOTA. Plnenie cieľov, ktoré uvádzam  dlhujem ľuďom s ktorými som sa počas kampane stretával a pozorne načúval ich potrebám.. To je aj dôvod prečo chcem i naďalej pôsobiť na politickej scéne.

     Časť ľudí od účasti na voľbách odradila aj programová orientácia a povesť strany na ktorej kandidátke som sa uchádzal o voličskú priazeň. V tom zmysle kampaň  nebola „zápas“ o voliča, ale primárne „boj“ s povesťou strany, posolstvami, ktoré boli ľuďom  odoslané vo volebnom programe strany a blogmi, ktoré sa objavovali aj na mojej stránke. Ukázalo sa, že to bola takmer neprekonateľná bariéra, ktorú bez podpory médií je takmer nemožne prelomiť. Ako argument uvediem, že aj napriek povesti strany moje preferenčné hlasy, ako nezávislého kandidáta, predstavujú polovicu všetkých hlasov, ktoré strana získala. K médiám sa ešte vrátim.

Cítim potrebu jasnejšie sa vyjadriť aj k otázke, ktorá nie je zahrnutá vo volebných prioritách, ale sme sa s ňou v kampani pravidelne stretávali.

Budem hovoriť iba za seba:

Z kampane vyplynulo, že sme pre časť voličov a politického spektra málo PRO národný pre iných zas málo PRO európsky. Už len toto svedčí, že sme hodnotovo vyvážený a možno to, že sme dosiahli rovnováhu medzi národným a spoločným európskym čo oni nemajú im najviac prekáža.

V jednom zo svojich blogov som sa k tejto otázke už vyjadril a tak iba zopakujem moje stanovisko k tejto otázke:

Keď ide o národný a európsky rozmer jasne hovorím, že sme za Úniu rovnoprávnych a rovnocenných NÁRODOV A ŠTÁTOV.                      Rovnoprávnosť vnímam ako právnu kategóriu. Ona má aj svoj filozoficko – etický rozmer.

Nikto  nie je viac ČLOVEKOM ako ja iba preto, že som Slovák.

My Slováci nie sme viac ĽUĎMI ako príslušníci iných národov..

Nie je toto aj v jadre kresťanstva? Človek je tvor boží.

Žiadna podradenosť a nadradenosť, diktát veľkých malým  – nájomná sila a panovanie. Dokazujeme to aj skutkami. Nedobíjali sme a           niektoré hriechy minulosti najlepšie odčiníme takýmto prístupom.

To hlavné poviem veľmi stručne a jasne:

Vážime si a ceníme kultúrne a duchovné dedičstvo každého národa.

Pre seba nechceme nič viac.

Naše duchovné, kultúrne dedičstvo si budeme ďalej strážiť a obohacovať spôsobom primeraným 21. storočiu.

O otázkach IDENTITY SRDCA som ochotný viesť aj širšiu odbornú debatu a hľadať zhodu.

Výsadou dobrých politikov je že vedia a ich postavenie im to aj umožňuje vykonať syntézu a plniť národne záujmy pre dobro ľudí a                krajiny. Nikdy však nie na úkor iných.

Na spektre ľudských charakterov a vlastnosti máme svoje miesto nie sme bezfarebný monolit. Na tom spektre nájdeme aj tých čo ich                 nazývam biologický Slováci, ale aj tý čo som ich pomenoval Svetový Slováci. Biologický sa výraznejšie nepresadili a svoju slovenskosť získali tým, že sa narodili slovenským rodičom. Svetovým Slovákom národnosť uznal svet a pozná ich tada aj ako Slovákov. Uvediem aj              niektoré mená: M.R. Štefánik, M. Hodža, A. Stodola, Š. Banič, E. Cernan ( zatiaľ posledný človek, ktorý pod nohami pocítil inú pôdu ako zem) a stovky možno tisíce ďalších z oblasti vedy, vzdelávania, hospodárstva, kultúry, športu… ktorí svojim dielom obohacovali svet,        robili ho lepším.

Z celej plejády si vyberiem prvých dvoch aj preto, že boli politikmi a štátnikmi a dávam do kontextu volieb, ktoré sú výsostne politickým        aktom. Štefánika svet pozná ako: vedca, astronóma, generála spoluzakladateľ prvej Československej republiky, ale hlavne ako           mierotvorcu. Hodža politickú kariéru začal v Uhorskom sneme kde si ho zvolili Srbi a Slováci z Vojvodiny, ktorá je dnes súčasťou Srbska. Prvý Slovák predseda vlády Československej republiky vedel aké ťažké to majú národy a štáty v zovretí veľkých, mocných a rozpínavých. Preto neprekvapuje, že svojou ideou a dielom: Federácia v strednej Európe sa stal priekopníkom európskeho integralizmu niekoľko desaťročí pred vznikom EÚ. Únia svojou ideou nie právnym usporiadaním potvrdzuje správnosť Hodžovej vízie. Osobne si myslím že preukázala, že je zbližovanie a integrácia medzi národmi a štátmi morálne superiórnejšia ako zatváranie sa, trieštenie,  deľba…

Teraz k médiám.

Aj keď žijeme v dobe keď platí, že ak nie si v médiách akoby si ani neexistoval nám vlastne mne sa, aj napriek všemožnej snahe médií prehliadnuť, dokonca až ignorovať nás, podarilo pozitívne sa zviditeľniť. Autokratickí stranícki lídri, ekonomickí, finanční a mediálni magnáti takto prostredníctvom časti médií manipulujú ľuďmi. To už nie sú žurnalisti, ktorý sa riadia zásadami profesie, ale nájomníci – žoldnieri. Tak ako mocní pristupujú k médiám rovnako pristupujú napr. aj k eurofondom. Skutočných novinárov možno práve preto zlikvidujú, bohužiaľ nielen ekonomicky a mediálne ale ako sme svedkovia na Malte alebo na Slovensku aj fyzicky.. Také média v každom prípade nie sú strážcami demokracie, ale nástrojom získania a udržania moci. Už nežijeme v demokracií, ale post demokracii. Minimum, ktorý očakávam od médií, je objektívnosť a vyváženosť.

Naším tromfom sú hodnoty a program, ktorý ponuka ISTOTY: existenčné, sociálne a právne. Tieto istoty potrebujú tisíce až státisíce ponížených ľudí čo sa do, zúfalej situácie dostali nie vlastnou vinnou (tzv. stredná vrstva nám zaniká). Do tohto dobrovoľného otroctva patrí obrovská časť kvalifikovaných zamestnancov, ale aj pracovníci z oblasti vzdelávania, školstva, vedy výskumu, zdravotníctva, kreatívnych povolaní, ľudí s vysokoškolským diplomom ale aj živnostníci, časť malých a stredných podnikateľov… Na opačnom póle je hŕstka ekonomických a finančných magnátov, časť politickej elity, neraz prepojená aj s organizovaným zločinom, ktorí určujú spoločenské pomery a systémové riešenia prispôsobujú vlastným potrebám. V politike chcem byť nielen hovorcom týchto “ponížených”, ale aj osobou, ktorá bude pracovať na eliminovaní zlých systémových riešení dôsledkom, ktorých prichádza k takej spoločenskej diferenciácii a rozvrstvovaniu. Časť týchto ľudí, ktorá sa cíti politicky ponížená sa potom prikláňa k populistom, extrémistom čo systém deštruujú a búrajú a neponúkajú žiadne (okrem historický prekonaných a spravidla vo svojej podstate autokratické alebo diktátorské) riešenia.

Na hodnotách chcem stavať aj svoje prípadné pôsobenie v politike aj v budúcnosti. Aj v tejto oblasti by sme mali odlišovať štátnikov a politikov. Politikom ide o získanie a udržanie si moci. Štátnici sa opierajú o hodnoty, majú vízie a ich cieľom je dobro ľudí a krajiny. Naším problémom je, že máme hyper produkciu politikov a pramálo štátnikov.

Zdieľaj:
Peter Puškár
info@peterpuskar.sk