Miera a výška zdanenia

V súčasnej dobe je sociálny systém na Slovensku nastavený tak, že neaplikuje vyššiu daň na ľudí, ktorí zarábajú nad určitú hranicu. Slovenská vláda síce v roku 2013 zaviedla 25-percentnú sadzbu dane z príjmov nad približne tri tisícky eur mesačne, ale v medzinárodnom meradle ide o podpriemer. Otázka o tom, či by bohatší mali platiť aj vyššie dane sa však objavuje čoraz častejšie.

Ekonomická a sociálna nerovnosť

Ekonomická a sociálna nerovnosť je nerovnovážne rozdelenie ekonomických a sociálny statkov v spoločnosti. Súvisia najmä s pokrokmi v jednej sfére, pričom financie sa rovnomerne nerozdeľujú aj do ďalší oblastí spoločnosti. Nerovnováha je najviac viditeľná v oblastiach ako daňový systém, sociálne dávky či minimálna mzda.

Sociálne slabšie rodiny sú v rámci spoločnosti práve tým článkov, ktorý ekonomickú a sociálnu nerovnosť pociťuje najviac. Vo väčšine prípadov ide o rodiny, ktoré sú v sociálnej a/alebo hmotnej núdzi. Častokrát majú problém vyžiť z príjmu či už toho dôvodu, že mzda je nedostatočná alebo, že živiteľom rodiny je iba jeden človek.

Prehodnotenie miery a výšky zdanenia

Problém ekonomickej a sociálne nerovnosti nie je rozšírený iba na Slovensku, ale aj vo viacerých členských krajinách Európskej únie. Odstrániť tieto rozdiely je teda úlohou vlád jednotlivých krajín ale aj Európskeho parlamentu, pretože táto organizácia zastupuje všetkých ľudí v rámci únie.
Prvým krokom k menším sociálny a ekonomickým rozdielom je prehodnotenie miery a výšky zdanenia. Pri zdaňovaní by sa totiž malo brať do úvahy sociálne zázemie jednotlivých rodín, teda to či ide o sociálne slabšie rodiny alebo nie. Správna analýza musí viesť k prestaveniu súčasného systému tak, aby boli podmienky splniteľné pre všetkých. Zavedenie vyššieho zdanenia pre bohatších a nižšieho pre chudobnejší je teda na mieste a malo by viesť k lepším výsledkom ekonomiky než dosahujeme aktuálne.

Zdieľaj:
dusan@high5.sk
dusan@high5.sk