Monthly Archives: január, 2012

Ďalšie riešenie aj nezamestnanosti

Čomu ako občania Slovenska vďačíme za takú vysokú nezamestnanosť? Odpoveď na túto otázku môžeme nájsť v období, keď sa na Slovensku začal rozvíjať „jedinečný“ kapitalizmus, ktorému v podstate môžeme vďačiť takmer za všetky hospodárske problémy. Už v roku 1989 sa smerovanie krajiny otočilo o 180 stupňov. Otázka je či k lepšiemu. Dôsledky sú dnes jasné: potravinová a energetická nesebestačnosť, trvalo nízke mzdy a vysoká nezamestnanosť, chátrajúce vzdelávanie, ekonomické otroctvo, zdanie slobody a iné. Odvrátenie tohto smerovania si vyžaduje v prvom rade zmenu politiky. Ako nato? Dovoľujem si povedať, že poznám riešenie!
Problém číslo jedna sú na Slovensku marginalizované skupiny, z 98% tvorené rómskou populáciou. Roky ich naša ekonomika živila a vyčleňovala. Štát sa pritom naoko snažil o ich neustále včleňovanie do spoločnosti. Podpora prerástla do takej miery, že jej nesmierne výhody si Rómovia uvedomujú až tak, že sa tohto systému nechcú vzdať, a to za nijakú cenu. Nečudo, veď „platená dovolenka“ je pre nich výhodnejšia ako mzda za prácu, ktorú im  možno zamestnávateľ niekedy zaplatí. Riešenie Rómskeho problému neustálou podporou je viac neudržateľné, podobne ako v prípade priebežného dôchodkového systému. Continue Reading

facebook

Dôchodková reforma na Slovensku – pochybnosti a námietky

Dôchodkový systém (prebežný systém) vymyslel a zaviedol nemecký štátnik Otto von Bismarc. O jeho funganí sa nepochybovalo a neviedli sa úvahy, až pokiaľ nezačal na celom svete kolabovať.

Dôvodom bol predovšetkým vo výške veku, ktorého sa ľudia dožívali v čase jeho zavedenia a jeho priemerná výška v poslednej dobe. V jednoduchosti povedané – počet dôchodcov stúpa, zatiaľ čo počet platcov do systému klesá. Ďalším argumentom, ktorý hovorí proti priebežnému systému je výrazný úbytok pôrodnosti. Čo ak nastane chvíľa, že peňazí v spoločnom koši už nebude dostatok, alebo dokonca ostane úplne prázdny? Otázka je celkom na mieste. Štáty preto priebežne uskutočňovali najrôznejšie opatrenia, od zvyšovania odchodového veku až po zvyšovanie odvodov do systému. Takýto systém sa ale v modernej spoločnosti javí ako nespravodlivý najmä pre skupiny, ktoré sa dožívajú nižšieho veku (postihnutí, nižšie sociálne vrstvy) a tie doplácajú na ostatných. Výpočet dôchodkov je nejasný, jeho pravidla sa menia za pochodu a rovnako je to aj s odchodovým vekom, ktorý sa, ako sme už spomenuli, mení priebežne. Nie je žiadna právna istota, že dnešní maturanti budú  mať dôchodok. Preto ďalšou možnosťou, zdá sa, že aj tou najrozumnejšou a najvýhodnejšou bolo zavedenie dôchodkových fondov, tzv. II. povinného piliera a III. dobrovoľného piliera. Medzi pionierov v tejto oblasti patrí Chile, ktoré tento systém zaviedlo do praxe pred vyše 20 rokmi. O jeho správnom fungovaní sa vedú veľké diskusie. V tejto časti sa budem venovať predovšetkým problematike II. piliera. Continue Reading

facebook

Copyright © 2018. Powered by WordPress & Romangie Theme.